Rok 2006
Ako som už spomínala prvou veľkou udalosťou v histórii nášho Združenia v nových priestoroch boli Výročná členská schôdza spojená s vyhlásením výsledkov volieb z decembra r. 2005. Konala sa vo veľmi slávnostnom ovzduší za prítomnosti mnohých významných hostí.
Výbor, ktorý po tomto období začal pracovať bol zvolený na obdobie 2-och rokov s tým, že predseda má právo posunúť voľby v časovom horizonte l rok.
Začiatkom roku 2006 sme si v rámci Združenia vytvorili tvorivé dielne, v ktorých okrem zhotovovania drobných darčekovýc predmetov sa snažíme v našich členoch vyburcovať tvorivý potenciál umeleckého zamerania. A tak sa okrem iného u nás rodia malé umelecké diela, obrazy hodné autorských výstav a iné rôzne artefakty.
Postupne, ako sa do nových priestorov sťahovali ďaľšie organizácie zdravotne postihnutých, začalo sa budovať integračno-sociálne centrum v Prievidzi. Je to organizácia, ktorá doposiaľ nemá právnu subjektivitu, nakoľko každá z daných organizácií ju má a v podstate nepotrebuje byť registrovaná týmto smerom. Mestu táto forma vyhovuje a v prípade potreby rieši dané problémy s jednotlivými OZ samostatne a tiež každú z týchto organizácii naviac aj finančne samostatne dotuje.
Veľkým plusom pre všetkých „tam bývajúcich“ je skutočnosť, že nájom v tom pravom zmysle slova vôbec neplatíme a náklady spojené s užívaním daných priestorov – voda, teplo, el. energia platíme iba 10% z objemu daných nákladov. Takže ide iba o symbolické poplatky, ktoré je schopné uhrádzať každá z bývajúcich organizácii.
Začiatkom apríla sa v spolupráci s Ligou za DZ a istá nemenovaná farmaceutická spoločnosť rozhodli v rámci vlastnej iniciatívy uskutočniť vo vybraných mestách na Slovensku akýsi malý krst troch kníh, ev. informačnú kampaň na tému Schizofrénia. V podstate šlo o dosť závažnú tému, čo sa týka aj nášho prostredia, takže sme spolu s primárom psychiatrie NsP v Bojniciach príprave tohto podujatia venovali dosť veľkú pozornosť. Vyplatilo sa nám to. Bez nejakej veľkej reklamnej kampani sa tohto podujatia, ktoré sa uskutočnilo 4. apríla m.r. v priestoroch Domu kultúry v Prievizi, zúčastnilo približne okolo 100 ľudí a ďaľších 50 odišlo sklamaných, nakoľko sme nepočítali s takým záujmom verejnosti. Akousi čerešničkou na torte v rámci tohto podujatia bolo premietanie filmu Čistá duša o nositeľovi Nobelovej ceny, ktorého život bol aj o schizofrénii.
Mesiac po tomto pre nás úspešnom podujatí, o medializáciu ktorého sa pričinili tak regionálne, ako aj celoslovenské média, sme sa opäť mediálne zviditeľnili a to v rámci Dňa otvorených dverí Integračno-sociálneho centra v Prievidzi. Šlo o zámer zviditeľniť tento objekt verejnosti, predstaviť jej jednotlivé organizácie v nej sídliace a zároveň sa s vedúcimi predstaviteľmi mesta podeliť o svoje radosti i starosti. Toto podujatie bolo nanajvýš reprezentatívne a i vďaka nemu nás začala vnímať hornonitrianska verejnosť ako naopomenuteľnú organizáciu v rámci tretieho sektora v našom meste.
Možno práve aj toto podujatie medzi nás privielo nové tváre, nových ľudí, z ktorých sa istá časť stali členmi nášho OZ. Ako to už býva v každej z takýchto organizácií, ľudia prichádzajú i odchádzajú. Ale máme aj svojich skalných, ktorí to s nami ťahajú od vzniku Združenia a nie sú to len funkcionári.
Keďže v priebehu tých niekoľko rokov od vzniku Združenia sme boli životom konfrontovaní rôznymi situáciami a hlavne kvôli zmene sídla sme boli nútení prepracovať naše Stanovy a požiadať o ich zmenu. Je pravdou, že dnes z pôvodných 3-och majú už 14-násť strán, ale snažili sme sa do nich zapracovať všetko to, s čím sme mali v minulosti problémy a zároveň aj to, čo nás ešte v živote môže stretnúť. Myslíme si, že dnes naše Stanovy vystihujú nielen potreby nášho OZ, ale aj potreby doby a našich členov. Takže na ich aktuálnosti by sa v budúcnosti nemalo nič meniť.
Zmeny, ktoré poznačili život a chod činnosti nášho OZ si nevyžiadali iba zmenu Stanov OZ, ale cítili sme potrebu vydať nový informačný bulletín. Ten z roku 2003, vydaný pri príležitosti Dňa duševného zdravia, je viac-menej už rozobraný, opozeraný a hlavne aj neaktuálny. Problémom boli financie. Rozhodli sme sa preto osloviť niekoľko sponzorov, vypracovali niekoľko projektov a nakoniec predsa len naša snaha bola úspešná. Tento náš projekt nakoniec podporili SPP Bratislava a prispeli nám na jeho vydanie sumou 30 000,- Sk. V rámci tejto sumy sme mohli vydať spomínaný bulletín s názvom MOSTY v počte 700 kusov a zároveň aj 1 000 kusov vizitiek. Bulletín vyšiel ešte pred Týždňom duševného zdravia organizovaného Ligou za DZ a tak sme sa v rámci tejto kampane mali čím prezentovať. Ešte i dnes sme povďační SPP za finančný dar, v rámci ktorého sa nám podarilo splniť si tento náš veľký sen.
Už som spomínala, že starostlivosť o duševné zdravie v rámci Slovenska sa mala realizovať podľa Národného programu duševného zdravia. Jednou z jeho súčastí malo byť aj pacientke dôverníctvo, ev. pacientska advokácia. O čom je tento druh činnosti, to sme sa pokúsili názorne vysvetliť našim členom i pracovníkom psychiatrie v nemocnici akousi malou prednáškou na tému Pacientska advokácia. Vychádzali sme z poznatkov získaných v rámci školení asociáciou Premeny v Michalovciach, kde sa PA už zrealizovala a to v rámci rôznych podporovaných projektov a projektu Matra. Teda vôbec nešlo iba o naše predstavy, ale skôr o priblíženie danej problematiky tak členom nášho Združenia, ako aj zdravotníckym pracovníkom. S týmto projektom sa v našom regióne zatiaľ nepracovalo a mohli sme ho ľuďom priblížiť iba v rámci teoretickej roviny. Napriek tomu, že vlastné skúsenosti s danou činnosťou zatiaľ nemáme, rozhodli sme sa naďalej vzdelávať sa v tejto oblasti a získané poznaky posúvať ďalej medzi našich členov.
Čo sa týka kampane Nezábudka, organizovanej Ligou za DZ vrámci Týždňa duševného zdravia, tá sa uskutočnila ako obvykle s tým istým zámerom. Rozdielom oproti iným bolo to, že sme sa tohto roku presunuli aj do Handlovej. Spolu sme pre Ligu vyzbierali viac ako 22000,- Sk. V čom bola tohoročná kampaň Nezábudka iná, ako oproti minulým rokom? Tento rok ju sprevádzala autorská výstava našej členky Žanetky Buckovej v priestoroch Hornonitrianskeho osvetového strediska v Prievidzi. Táto výstava, sprevádzaná okrem iného rôznymi inými sprievodnými podujatiami, sa stretla u verejnosti dosť s veľkým ohlasom. To nás inšpirovalo pokračovať v týchto aktivitách i naďalej a ak všetko dobre pôjde, Žanetka bude mať svoju, v poradí už druhú, autorskú výstavu malieb tentokrát v Handlovej, v mieste svojho bydliska.
Koniec roka 2006 sa aj v našom Združení opätovne niesol v duchu príprav Vianoc. Nielenže sme si pripravovali slávnostnú členskú schôdzu spojenú s vianočným posedením, snažili sme sa aj v ľuďoch navodiť slávnostnú atmosféru lásky, pohody, vzájomného odpúšťania. Koniec roka je už tradične v našom Združení spojený s kontomorange-Darujme Vianoce. Ako po iné roky, aj teraz sme vypracovali niekoľko projektov – spolu 8 (z toho v mene Združenia 6) a z týchto nami predložených projektov boli štyri úspešné. Takže v rámci týchto projektov sa nám podarilo pre ľudí z nášho okolia vyzbierať čiastku 29 000,- Sk. Oplatilo sa. Určite v týchto aktivitách budeme pokračovať aj do budúcnosti.
Súhrn
V úvode som spomínala, že naše OZ vzniklo o čosi skôr, ako je oficiálny zápis v registri MV SR a dnes môžeme tvrdiť, že v tomto období už takmer dovŕšilo svojich šesť rokov.
Podstatou tejto mojej práce je mapovať históriu nášho OZ od jeho vzniku až po dnes. História!? Tá končí rokom 2006 a čo sa deje v Združení v tomto roku, to už nie je história, ale súčasnosť. No napriek tomu by som aspoň niekoľkými vetami opísala život nášho Združenia i v tomto roku. Skôr ako tak urobím, rada by som sa ešte vrátila k predchádzajúcim rokom.
Dnes, po rokoch, sa mi opätovne potvrdila správnosť myšlienky, že aj tá najdlhšia cesta sa musí začať prvým krokom. A nech je tá cesta akokoľvek dlhá, nemožno prísť kdesi, kde je jej polovica a povedať ideme. Tie naše prvé kroky boli dosť chaotické, plné chýb a omylov. Ale tiež aj plné optimizmu a viery, že cesta po ktorej ideme je tá správna a jej cieľom bude čosi veľké a správne. Netvrdím, že sme už dorazili do cieľa, to nie. Keď mám byť úprimná, cieľom našej cesty je realizácia Národného programu duševného zdravia v našom regióne. Keby sa nám to podarilo, myslím si, že by sme si mohli povedať: - konečná, vystupovať!!!
Vtedy by už o ľudí, s podobnými problémami, aké majú naši členovia, bolo dostatočne postarané a títo ľudia by sa mohli realizovať v daných zariadeniach, ktoré by boli dostatočne finančne i hmotne zabezpečené prostredníctvom samosprávnych orgánov či VÚC. Kedy to bude? Zrejme ešte bude musieť uplynúť nejaký ten čas, aby ľudia v našom regióne pochopili opodstatnenosť toho, čo je cieľom NPDZ. Nie som vôbec skeptická, netvrdím, že to nebude nikdy. Veď pred 5-timi rokmi sme bojovali o to, aby nás ľudia v Prievidzi aspoň vzali na vedomie, bojovali sme o vlastnú identitu, priestory a dnes ... Dnes sme rovnoprávnym členom Integračno-sociálneho centra v Prievidzi so všetkými právami ostatných členov, sme členmi Premien, máme právo zastupovať našich členov v rámci rôznych konaní prostredníctvom štátnej správy, či samosprávy, sme rovnocenným partnerom pri riešení rôznych právnych problémov z pohľadu legislatívy a práva, atď ... To všetko tu pred 5-timi rokmi nebolo. Teší nás veľmi dobrá spolupráca a vzájomné nadštandartné ľudské vzťahy s primárom psychiatrie NsP v Bojniciach a prostredníctvom MUDr. Garaja dobrá spolupráca so samotným vedením NsP v Bojniciach, hlavne počas Dňa duševného zdravia v priestoroch tejto nemocnice.
Takže neverím, že naša predstava, aby v Prievidzi raz bolo rehabilitačno-pracovné stredisko pre ľudí zdravotne postihnutých, tých psychicky nevynímajúc; aby v Prievidzi bolo vybudované chránené bývanie pre ľudí s duševným ochorením, atď ... – aby táto predstava sa raz nenaplnila.
Vlani, v r. 2006 sme si pripomenuli 5-te výročie vzniku nášho Združenia. Nie, neboli žiadne veľké oslavy ani ovácie. Všetko je zrejme o peniazoch a vzhľadom na to, že na rok 2006 nám neprešli žiadne z projektov predložených koncom roku 2005, osláv sme sa vzdali. A načo veľká paráda, veľké slová? Naše OZ sa oficiálne zrodilo v októbri, aj keď v jeho posledných dňoch; a október je práve mesiacom zvýšených našich aktivít. Takže, myslím si, že aj v priebehu celého roka je dostatok príležitostí, aby sme sa pripomenuli verejnosti a každoročne si naše „malé výročia“ máme možnosť pripomenúť v rámci kampane Nezábudka. A pravdepodobe sa takto pristavíme až pri 10-om výročí nášho vzniku a potom...
Potom uvidíme!!!